Strašne sa bojím koronavírusu a nezodpovedných ľudí.

21. mája 2020, Alexander Birčák, Zdravie

Pani Helena, moja dlhoročná klientka, prišla na Skype konzultáciu s tým, že od vypuknutia korony zažíva strašné pocity úzkosti a strachu o seba a svojich blízkych.

Nikomu nedovolí chodiť na nákupy, nakupuje iba ona, používa rúško, okuliare, gumové rukavice. Všetky nakúpené veci, potraviny, aj svoj odev po návšteve obchodu vždy dôkladne vydezinfikuje.

portrét

Strach z nákazy.

Stále striehne, či má každý cudzí človek v jej blízkosti nasadené rúško a vytáča ju, ako berú niektorí ľudia hygienické predpisy na ľahkú váhu. Ako chodia bez rúšok, ako nedodržiavajú bezpečnostné odstupy a podobne. Cíti sa pri tom hrozne, je s nervami v koncoch a chcela by nejako ovládnuť ten svoj nutkavý strach.

Počas rozhovoru sme sa dopracovali k tomu, že s dodržiavaním hygienických predpisov počas korony je to podobne ako s dodržiavaním pravidiel cestnej premávky. Sú vodiči, a tých je väčšina, ktorí pravidlá doržiavajú. A ak ich porušia, tak je to skôr z nedbanlivosti, alebo nepozornosti a obvykle to nie sú nejaké strašné porušenia.

Potom je tu skupina vodičov, ktorí pravidlá porušujú vedome a hrubým spôsobom. To sú vodiči, ktorí predbiehajú v neprehľadnej zákrute, prekračujú predpísanú rýchlosť o desiatky kilometrov, ohrozujú iných účastníkov cestnej premávky.

Ak si sadneme za volant, na tých bezohľadných vodičov obvykle nemáme žiaden vplyv – oni si aj tak jazdia, ako sa im zachce. Na koho máme vplyv sme my sami. A tu je dôležité, aby sme pri stretnutí s bezohľadným vodičom zachovali chladnú hlavu a urobili v krízovej situácii to, čo nám hovoria pravidlá: Prispôsobili jazdu situácii na ceste. Zachovávaj pravidlá a pravidlá zachovajú teba.

Krízová situácia nie je vhodným miestom, kedy by sme mali bezohľadného vodiča prevychovávať. A rozčuľovať sa nad jeho správaním tiež k ničomu dobrému nepovedie. Môže nás to totiž natoľko rozčúliť, že sami začneme porušovať pravidlá. A to sa nám môže stať osudným.

Podobne to je aj s bezpečnostnými opatreniami kvôli korone. Väčšina ľudí dodržiava hygienické opatrenia. A ak dôjde k porušeniu, je to obvykle drobné porušenie. Aj pani Helene sa stalo, že išla vyhodiť smeti a zabudla si nasadiť rúško.

Potom tu sú ľudia, ktorí zámerne ignorujú a zľahčujú hygienické opatrenia, nenosia rúško, nedodržiavajú odstup a pripadajú si ako hrdinovia.

Aj kvôli jazde autom, aj kvôli korone ľudia umierajú. Pri jazde autom sme sa naučili žiť s určitým rizikom smrti na ceste. Pri korone nás to čaká tiež – budeme sa musieť naučiť žiť s vedomím rizika nákazy.

Takto sme s pani Helenou vyriešili to, ako o ohrození koronou premýšľa. V druhej etape sme sa venovali tomu, čo v súvislosti s koronou pociťuje.

Emočným indikátorom som pomeral jej vzťah s ohrozením života koronou. Meranie vzťahu s ohrozením života nie je meraním toho, či človek zomrie. Každý z nás skôr, alebo neskôr zomrie. Ak máme úspešný vzťah s ohrozením života, tak nás rôzne hrozby nechávajú pokojnými a dokážeme ich v pohode zvládnuť.

Ak máme neúspešný vzťah s ohrozením života, tak nás každá zmienka o ohrození vyvedie z rovnováhy, vyvolá v nás prehnané pocity úzkosti, paniky, depresie. Možno že prežijeme dlhý život, ale bude to život plný strachu, nepokoja a napätia. A ak v dôsledku strachu spanikárime, môže to náš život aj skrátiť.

U pani Heleny sa ukázalo, že jej vzťah s ohrozením života koronou je zaťažený emočnými blokmi, ktoré vznikli v jej detstve. Korona jej v podvedomí pripomína obdobie, keď mala 12 rokov a jej otec ochorel a zomrel. Vtedy sa jej celý život prevrátil hore nohami.

Ako sama povedala: „Ja som nevyrástla vo svete, kde sú všetci blízki a milovaní ľudia stále s tebou. Ja som vyrástla vo svete, kde najbližší ľudia zomierajú. Pol roka som sa prizerala tomu, ako otec zomieral a nedalo sa s tým nič robiť. Všetci sme boli bezmocní.“

A práve tie pocity blížiacej sa smrti a bezmocnosti znova a znova prežívala teraz v súvislosti s koronou.

Po úprave tých emočných blokov sa pani Helene veľmi uľavilo. Týždeň po tretej konzultácii mi napísala, že korona ju už necháva pokojnou. Teraz je to ako keď ide šoférovať – pred každou jazdou sa pomodlí, poprosí Boha o ochranu a šťastný návrat domov a viac to nerieši.

Ak aj vy prežívate v súvislosti s koronou pocity úzkosti, smútku alebo ohrozenia, možno prišiel čas prekonať emočné bloky, ktoré vám to spôsobujú. Prečítajte si o emočnom odblokovaní viac tu >>>.