bircak

Čo môže byť bolestivejšie ako zažiť, že vás vaše deti – vaša vlastná krv – odmietajú? Povedia vám, že vás nenávidia. Hovoria, že vás už nikdy nechcú vidieť. Tvrdia, že s vami nikdy nemali láskyplný vzťah: Ani v časoch, keď ste si medzi kreslami pod dekou urobili bunker – „To bola nuda, nikdy som to nerobila rada.“

Ani vtedy, keď ste sa k sebe túlili pri čítaní rozprávky pred spaním – „Nepamätám si, že by si ma niekedy objala.“

Ani vtedy, keď ste sa viezli na lyžiarskom vleku na vysoký kopec – „Nebol som nadšený. Vždy som sa ťa bál.“ Dokonca ani vtedy, keď ste dobrovoľne pomáhali pri príprave večierku v škole – „Urobil si to len preto, aby si sa predviedol.“

Vedeli ste, že rozvod bude náročná zmena. Počítali ste s tým, že sa budete musieť pozerať na rozpad sna o vašej rodine a že budete musieť pozorne sledovať svoje financie. Ale ani sa vám nesnívalo, že počas rozvodu budete pozorovať, ako vaše deti pomaly miznú, možno navždy, z vášho života.

Vo vašom súkromnom rozvodovom horore vám bola prisúdená hlavná záporná rola – rola netvora.

V takej situácii je dobré si uvedomiť toto: Hoci vaše deti hovoria, že vás nemilujú, nechcú s vami byť, nenávidia vás, nie je to pravda. Neverte tomu klamstvu.

Vaše deti sa iba snažia znížiť svoj stres, a bohužiaľ, programujúci rodič im predkladá svet ako čiernobiely. Svet je vraj veľmi jednoduchý – ľudia sú buď dobrí, alebo zlí, s nami alebo proti nám, víťazi alebo porazení. A to deťom na chvíľu prináša úľavu, lebo im v tom horore určili miesto na „dobrej strane“. Nenechajte sa vtiahnuť do toho čierno – bieleho sveta.

Deštruktívna sila rodičovského zavrhnutia

Mnohí rodičia, ktorí sa dostanú do tejto situácie si kladú otázku: „Čo sa to stalo? O čo tu do čerta ide? Ako som sa sem dostal?“ Odpoveď je: Stiahol vás jeden z najnebezpečnejších podvodných prúdov veľmi konfliktného rozvodu.

Ten prúd je o to nebezpečnejší, že je neviditeľný. Podvodný prúd číha pod hladinou bez nejakých príznakov, ktoré by upozorňovali na hroziace nebezpečenstvo. Podobne aj zavrhnutie rodiča môže prebiehať úplne nepozorovane.

Rodičia zapletení do zložitých rozvodov sa môžu ocitnúť v boji s touto mocnou silou, ktorá ich ťahá ďalej a ďalej od brehov, kde sa hrali, objímali a ľúbili svoje deti. Zdá sa, že čím viac s tým prúdom bojujú, tým viac sú vlečení do otvoreného mora, sami, vystrašení a opustení. S hrôzou premýšľajú, či sa ešte niekedy vrátia na ten breh k svojim deťom.

Zúfalo hľadajú pomoc u sudcu, sociálneho pracovníka, dokonca aj u vlastného právneho zástupcu – niekoho, kto by im hodil záchranné lano. No zdá sa, že nikto nevie, aké ťažké je neutopiť sa v týchto zdanlivo normálnych vodách. A vy ste v tom až po uši.

Keď profesionáli nepomáhajú

Hoci ste si mysleli, že sociálna pracovníčka, alebo psychologička vašim deťom pomôže, tak so zdesením zisťujete, že je to stále horšie a horšie. Pracovníčka verí zveličovaniu, klamstvám a falošným tvrdeniam detí. Môžete sa dokonca dočkať žaloby za zanedbávanie, alebo zneužívanie svojich detí.

Druhý rodič môže podať návrh na predbežné opatrenie a vy zrazu nemáte s deťmi žiaden kontakt, kým sa neskončí vyšetrovanie.

Obiehate všetky možné inštitúcie, odborníkov, známych… Ale je to márny boj. Začínate byť unavení, dochádzajú vám sily. Ale milujete svoje deti a táto láska vám dáva silu a nádej udržať sa nad vodou.

Možno vás sociálka a súd oslobodia od krivých obvinení a to vám vleje novú nádej do žíl. V skutočnosti váš čas utiekol a veci sa ešte zhoršili.

Odborníci možno navrhnú obnovenie kontaktov v prítomnosti sociálneho pracovníka, alebo na verejných miestach (nákupné centrá a reštaurácie), čo sa spočiatku môže zdať rozumné. V skutočnosti to iba potvrdzuje iracionálny strach vašich detí a posilňuje ich nenávisť, odmietanie a odpor.

Kedysi vrúcna a osviežujúca atmosféra vášho vzťahu sa zmenila na chladnú a šokujúcu – zdajú sa vám emocionálne mŕtvi, alebo ako roboti.

Nepochopiteľné odmietanie

Vaše deti vám naďalej predhadzujú chyby, ktoré ste urobili v minulosti – chyby, ktoré možno ľutujete, ktoré sú možno zanedbateľné a ktoré možno vôbec nie sú chybami.

Chyby, o ktorých viete že ich urobili aj iní milujúci a nedokonalí rodičia: kričali, príliš veľa pracovali, zmeškali dôležitú udalosť, prišli ich neskoro vyzdvihnúť z krúžku a pod. Nič, čo poviete, alebo urobíte vám nepomôže.

Nehovoriac už o tom, keď citujú dôvody druhého rodiča na nenávisť k vám a k rozvodu.

Emočná intenzita strachu a odmietania vašich detí sa zdá byť až desivo neprimeraná. Prípady vášho zanedbávania alebo ubližovania deťom sú nezmyslene prehnané a zveličené, takže máte pocit, že ste kedysi žili v úplne odlišných rodinách.

Ich emócie sú hmatateľne skreslené. Hovoria vám, že ich nepočúvate, len sa s nimi hádate. Ale vy si myslíte, že sústredenie sa na fakty a realitu vám pomôže. Deti vás môžu požiadať, aby ste im prejavili „empatiu“ a navrhnú nemysliteľné: Ak ich milujete, necháte ich na pokoji a odídete.

Poviete im, že to nedokážete, že ich príliš milujete. A oni odvetia: „Nechápeš to, lebo si taký sebecký, všetko je len o tebe.“ Zostávate netvorom v horore, z ktorého niet cesty von.

Vtedy je dobré si uvedomiť, že vaše deti nie sú vašimi nepriateľmi, aj keď to tak podľa ich slov vyzerá. Nikdy ich neprestaňte mať bezpodmienečne radi.

Ak sa chcete vyrovnať s týmto ťažkým a dúfajme že aj dočasným obdobím, pozrite sa na ich odpor voči vám nie ako na odmietanie vás osobne. Je to iba ich detský spôsob zvládania desivých a stresujúcich situácií veľmi konfliktného rozvodu.

Ako zvládať zavrhnutie rodiča.

Postupom času váš hnev narastá – hneváte sa na bývalého partnera, hneváte sa na sociálku, súd a možno aj na svoje deti. Vaše rany sú príliš bolestivé, váš strach je príliš zdrvujúci.

Máte pocit, že hnev vám dáva silu: silu bojovať s prúdom a plávať na breh k deťom, kam patríte. Často si vravíte: „Už to trvá strašne dlho, zaslúžim si stabilnú pôdu, miesto, kde môžem mať znova bezpečne rád svoje deti.“

Chcete, aby odborníci a súd videli ten prúd, videli, kde je jeho zdroj, aby sa mu postavili a zastavili ho. Aby sa nenechali oklamať „pokojnými“ vodami a peknými rečičkami. Viete, že to váš bývalý partner/ka otrávil vody a obrátil vaše deti proti vám.

Možno si spomínate na konkrétne udalosti, kedy si deti museli vybrať jedného rodiča a druhého odmietnuť, pretože neexistoval spôsob, ako milovať oboch. Chápete to, ale to vám nepomáha.

Viete, že to nie je ich chyba, ale ste unavení a netrpezliví z ich odmietania a čoraz viac nahnevaní na ich zjavnú hrubosť a nepriateľstvo. Cítite tichú podporu ich nepriateľstva od druhého rodiča, ktorá je možná aj vďaka mlčaniu odborníkov a súdu.

Ako pokračujete v márnom úsilí, ste stále viac a viac naštvaní a nakoniec sa ocitnete v stave, keď ste pripravení sa buď vzdať, alebo ísť do boja.

V tomto návale hnevu by ste mohli začať poukazovať na zjavné fakty pred svojimi deťmi, odborníkmi, alebo dokonca hovoriť bez vyzvania na súde. A čo sa stane?

Nevedomky sa zaradíte a začnete hrať svoju rolu netvora, do ktorej ste boli vmanévrovaní druhým rodičom.

Nikto vám nepomáha, takže sa zmeníte na bojovníka, ktorý bojuje o víťazstvo v každej bitke, aby znova nastolil poriadok, zdvorilosť a zdravý rozum do svojho života i do života svojich detí. Myslíte si: „Toto je šialené, keď nikto iný neodhalí a nepovie pravdu, tak to urobím ja.“

Vtedy si uvedomte, že aj keď odborníci, ktorí pracujú na vašom prípade, môžu spôsobovať viac škody ako úžitku, väčšina z nich v konečnom dôsledku chce pre deti to najlepšie. Jednoducho nie sú trénovaní v zvládaní zavrhnutia rodiča, alebo boli iba naivní a uverili klamstvám a nepravdivým tvrdeniam, ktoré im protistrana hovorí.

Napriek tomu k nim nepristupujte ako k nepriateľom. Vnímajte ich ako potenciálneho obhajcu svojich detí. Uznajte ich túžbu pomáhať a chrániť vaše deti pred poškodením a pracujte na tom, aby ste im pomohli pochopiť rodinnú dynamiku pri zavrhnutí rodiča.

Tak im umožníte, aby vám mohli lepšie pomôcť alebo vás poslať k príslušnému špecialistovi. Ak tento prístup zlyhá, preberte so svojím právnym zástupcom možnosť, aby boli vylúčení z vášho prípadu, ak to je v najlepšom záujme celkového blaha vašich detí.

A buďte tiež pripravení na to, že istá časť odborníkov popiera existenciu Syndrómu zavrhnutia rodiča. Tvrdia, že zavrhnutý rodič si odmietanie svojich detí spôsobil sám svojim agresívnym a ľahostajným správaním. Dajte preto pozor, aby ste im dobrovoľne neposkytovali dôkazy o svojej agresivite a ľahostajnosti.

Všetko to, čo som tu popísal som si na vlastnej koži zažil. Ak niečo také zažívate aj vy, tak vám odporúčam:

1. Nájdite si kouča/psychológa, ktorý vám pomôže vrátiť sa do pohody. Váš expartner/ka sa vás snaží dohnať k nervovému zrúteniu. Ak sa zrútite, nepomôžete potom ani sebe, ani svojim deťom.

Počas svojho rozvodu, odlúčenia od detí, nadviazaniu kontaktu s deťmi po 7 rokoch odlúčenia, opätovnom zavrhnutí po 6 rokoch stretávania a opätovnom nadviazaní kontaktu po ďalších 6 rokoch som využil služby viacerých pomáhajúcich odborníkov. Bez nich by som to určite nezvládol.

2. Naštudujte si proces zavrhnutia rodiča, prípadne vyhľadajte odborníka, ktorý vám pomôže sa s tým oboznámiť. Vďaka tomu budete pripravení na nečakané zvraty vo vašom prípade a budete lepšie reagovať na odpor vašich detí.

Obzvlášť druhé zavrhnutie bolo pre mňa a moju novú rodinu neuveriteľne devastačné, aj keď sme to s pomocou koučov a psychológov ustáli. Keď som sám začal študovať Syndróm zavrhnutia rodiča, mal som pocit, že čítam svoj denník. A tak som si hovoril – škoda, že som toto nevedel skôr! Ušetrilo by mi to vtedy kopec trápenia a nervov.

3. Naučte sa zvládať svoj hnev. Aj keď nie ste zodpovední za to, čo hovoria a robia iní ľudia vo vašom prípade, tak ste zodpovední za to, čo robíte a hovoríte vy. A akým človekom sa pri týchto bolestivých a desivých okolnostiach stávate.

Váš nezvládnutý hnev z vás spoľahlivo urobí pred súdom a sociálkou toho netvora, ktorého z vás chce mať váš expatrner/ka. A naviac váš hnev vám bude brániť viesť normálny život aj po rozvode.

Zásadný zvrat v mojom živote znamenala Technika na vypnutie hnevu, ku ktorej ma inšpirovala kniha amerického psychológa Brooksa Gibbsa. Je to technika, pri ktorej si pomyselným prstom v hlave stisnete vypínač hnevu a hnev prestane.

Pomocou tejto techniky som uvoľnil svoj hnev na exmanželku, aj na deti z prvého manželstva. A to mi pomáha s chladnou hlavou a láskavým porozumením rozprávať s dcérou teraz, pri druhom nadväzovaní kontaktu.

Moji klienti, ktorí použili Techniku na vypnutie hnevu popisujú potom svoje pocity k expartnerovi slovami: „No, čo už.“ Je to úžasný pocit, keď tam ten hnev už nemáte.

Ak sa nachádzate v podobnej situácii a chcete, aby som vám s tým pomohol, objednajte sa na konzultáciu a pustíme sa do toho.