bircak

Odpovedal mi kamarát Milan na otázku, ako sa má, keď sme sa stretli na ulici. „Taká blbosť! Celý národ zmagorili. Taká chrípočka! Celá korona je jeden veľký podvod!“

Bolo mi jasné, že nemá zmysel ho presviedčať o opaku. Žijeme v postfaktuálnej dobe. Na faktoch nezáleží, pretože sa dajú sfalšovať. Preto si každý verí, čomu chce.

Napriek tomu sa snažím medzi svojimi známymi šíriť pozitívnu náladu tým, že sa s nimi nebavím o faktoch, ale o riešení situácie, v ktorej sa nachádzame.

Hovorím mu: „Milan, v našom živote nás ovplyvňujú tri typy vecí. Prvý typ vecí sú tie, nad ktorými máme kontrolu. Obvykle to je to, čo robíme, alebo hovoríme my sami.

Druhý typ vecí, ktoré nás ovplyvňujú sú veci, na ktoré máme väčší, alebo menší vplyv. To je obvykle správanie iných ľudí. Niekedy ich ovplyvníme, niekedy nie, niekedy to ešte zhoršíme, lebo urobia opak toho, čo od nich chceme.

Tretí typ vecí, ktoré nás ovplyvňujú sú veci, nad ktorými nemáme ani kontrolu, ani vplyv. To sú veci, ktoré môžeme označiť za „prírodný jav“.

Je úplne zbytočné sa rozčuľovať nad tým, že vonku prší, alebo že je v lete horúco. Svojim rozčuľovaním nič nezmeníš, akurát ti stúpne tlak, alebo ťa rozbolí hlava. Keď sa stretneš s prírodným javom, jediné, čo môžeš úspešne urobiť je – naučiť sa s tým žiť a zbytočne si to nebridiť.

Nosenie rúšok je prírodný jav. Je úplne jedno, či je korona konšpirácia, alebo nie, za nenosenie rúšok sú mastné pokuty. Ak ti je jedno, že ťa nepustia do obchodu, tak ho nenos. Ak sa potrebuješ na niečom jedovať a chceš sa v kuse hádať s ľuďmi, tak nenosenie rúška je skvelý nápad.

Ja radšej svoju energiu venujem konštruktívnym veciam. Preto nosím rúško, kde treba a keď ku  mne príde klient osobne, tak mám rúško. Aj od neho chcem, aby mal rúško. Žijem jednoduchý život – taký je predpis a niet čo riešiť.

Potom tu máme ľudí, ktorí sa strašne boja každého, kto nemá rúško. Podľa nedávneho prieskumu je ich až 27%. Pre nich je každý človek bez rúška niekým, kto o chvíľu spôsobí ich strašnú smrť. Tí ľudia za to nemôžu, oni sa korony skutočne boja a nevedia si pomôcť.

Hovoriť takému človeku, nech sa nebojí ľudí bez rúška, je ako hovoriť človeku, ktorý sa bojí pavúkov, aby sa nebál pavúkov. Ten strach je proste silnejší, ako on. Preto považujem nosenie rúška aj za prejav ohľaduplnosti voči ľuďom, ktorí v súvislosti s koronou zažívajú pocit akútneho ohrozenia života.

To, či sa budú nosiť rúška ja ovplyvniť neviem. Ale kopec iných vecí ovplyvniť viem. Tak sa radšej venujem tým iným veciam.“

Milan sa na chvíľu zamyslel a povedal: „Hmm. Takto som sa na to ešte nepozrel.“ A pokračovali sme v rozhovore o iných veciach.

A čo vy, ako sa správate, keď sa stretnete s prírodným javom?